v7kraska

Jedného krásneho letného dňa sa zobudím a zisťujem, že už to nie som ja. Nohy mám stále dve, aj ruky... pomaly sa postavím z postele a váhavo prejdem k zrkadlu. Ani tam sa nič nezmenilo. Stále mám ráno neposlušné vlasy, rozospaté oči a na sebe žirafu. Ešte aj Maco odfukuje pravidelne ako vždy. Pocit mám však iný. Také iné ráno ako predtým. Vraciam sa späť do postele keď si ju všimnem. Malá kartička na stole. Taká šikovná, rovno do peňaženky. Snažím sa zaostriť na fotku. Som to ja. Nezmenená. A vtedy si to všimnem: Ing. Sedmokráska Macíková. Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa :) a začal nový život...