v7kraska

Viesť ľudí nie je sranda. Vždy som to vedela a vždy mi to bolo tak nejako jedno. Nikdy som nebola na takej dôležitej pozícií. Až do februára. Prijala som ponúknutú výzvu a aj napriek varovaniam môjho okolia som sa vrhla na manažment takej malej netradičnej firmy. Malej ako malej, ale určite netradičnej :)

Začiatky veru neboli ľahké. Napriek tomu, že kým som prišla, všetci na svoju pôvodnú šéfku nadávali, po mojom príchode mi vyhadzovali na oči, že ona to robila inak, že ona toto a tamto... Nechápala som, že oni sa len boja nového. Napriek tomu, som skúšala cestu kamarátstva. Snažila som sa byť milá a vysvetľovať čo a prečo, meniť veci k lepšiemu.

Myslím, že sa mi táto cesta celkom podarila, veľa sa zmenilo a teraz po polroku vidím plody svojej práce. Veľa sa zmenilo, na základe reakcií okolia môžem s rukou na srdci povedať že k lepšiemu. Zmenil sa prístup zamestnancov ku klientom, zrušili sa nezmyselné pravidlá a zaviedli nové. Začalo sa šetriť tam, kde bol na to priestor a snažila som sa posunúť peniažky tam, kde chýbali. Prvoradí vždy boli pre mňa ľudia. Keď makajú deväť hodín tak si myslím, že aj bez zvýšenia platu im je potrebné vyjsť v ústrety. Minimálne im nakúpiť čaj, cukor, aby sa v zime pri svojej práci mohli zahriať. Zastať si ich pred zúrivými klientmi...

Má to však aj inú stránku. Zamestnanci začali moju dobrotu a ústretovosť zneužívať. Rešpekt odišiel niekam do teplých krajín a tam sa váľa na pláži. Spočiatku ešte z času na čas zavolal domov, asi sa mu tam však zapáčilo a momentálne už nevolá. Poľavili sme. Už sa nedodržuje dochvíľnosť v príchodoch do práce, v dĺžke obedňajších prestávok, ani v tom, aby sme sa snažili byť k našim klientom milí, usmievaví a ústretoví.

A tak som zistila, že treba rešpektu urýchlene kúpiť letenku späť domov. Na Slovensko. Chcela som byť dobrý manažér , ale vymenila som si pojmy. Dobrý, neznamená kamarátsky. Nechcem byť zúrivá šéfka, ktorej sa všetci boja, ktorá nechápe, že meškala električka, alebo že niekto ide k lekárovi, či na pohreb, svadbu... Ale už som zistila, že rešpekt musí byť stále pri mne. Aj týždňové voľno môže narobiť veľkú neplechu. A tak záväzok na ďalší, dúfam, že posledný polrok mojej práce v tejto firme je jasný....

"Byť dobrou šéfkou"